Aj v reklame zostaňte človekom

Ak sa radi venujeme záhrade, sledujeme filmy, chováme psa, čítame knihy, chodíme na koncerty, obohacuje to náš život. Nie je to len relax a objavovanie nových svetov, je to aj studnica reálnych a autentických zážitkov, ktoré sa premietnu do našich textárskych schopností.

V reklamných textoch odpustím kolegom veľa, je to aj moja práca :-). Jedno ale tolerovať nedokážem. Keď sa textári hrajú na niečo, čím nie sú a ani nechcú byť. Nejde o to, že by ste vždy museli byť odborníkom na určitú oblasť, ale dať si námahu preniknúť za oponu sa vyplatí tisíckrát viac, než zozbierať všeobecné klišé a natrieskať ho do textov inzerátov a letákov.

Uvažujte, či by tie slová, ktoré používate vo svojej reklame, použil aj váš predajca pri osobnom stretnutí. Pretože koniec-koncov, jedným z  účelov reklamy je predávať a predaj podporovať. Ak chcete ľudí osloviť, pokúste sa zostať človekom z mäsa a kostí. Aj keď vedecké argumenty môžu pomáhať, v 99% prípadov je to emócia, ktorá rozhodne a presvedčí.

Pridávam zopár tipov pre autentickejší a presvedčivejší text:

• Nezameriavajte sa len na fakty, hovorte o tom, ako sa váš výrobok produkuje, z akých zdrojov vychádzate, opíšte ho zrozumiteľným spôsobom.
• Zamerajte sa na výhody, s ktorými sa váš potenciálny zákazník môže stotožniť a s ktorými má reálnu skúsenosť.
• Buďte radšej osobní, než by ste sa mali schovávať za chladnú a neutrálnu spoločnosť. Predovšetkým internetový marketing vyžaduje vzbudenie dôveru. Nebojte sa ukázať, že ste skutoční.

Osobne mám radšej otvorený prístup, keď v adrese či na webstránke nájdem konkrétneho človeka. Občas mi priatelia oponujú a tvrdia, že "kolektívne" formulácie sú dôveryhodnejšie a že zákazníci majú lepší pocit, keď komunikujú s väčšou firmou, aj keby to mal byť jeden človek, ktorý sa ako firma len tvári.
Bola by som rada, keby ste vyjadrili svoj názor na túto otázku, môže nám z toho vyjsť zaujímavá diskusia.

Automatizované blogovanie?

Počuli ste už o vynáleze zvanom "automatické vytváranie blogu"? Aká úspora práce, jednoduché generovanie obsahu, programy ktoré sľubujú blog zameraný na kľúčové slová bez akejkoľvek práce!

Zdá sa vám to dobrý nápad?
A chceli by ste tento obsah skutočne čítať?

Našťastie, asi potrvá veľmi dlho, než sa podobné vynálezy prenesú z agličtiny do našich malých slovanských jazykov. Ale ľudia, ktorí to s internetovým marketingom myslia vážne, vysvetľujú aj anglo-americkým čitateľom, že táto myšlienka nebude samospasiteľná. Dokonca ani Google takýto druh obsahu nehodnotí dobre.

Jedna z najdôležitejších hodnôt, ktoré dobrý blog vytvára a ktorá môže pomáhať bloggerovi v neskoršom dodávaní výrobkov alebo poskytovaní služieb, budovaní jeho popularity umelca či odborníka, je osobný vzťah so svojimi čitateľmi. Ak toto neexistuje, neexistuje dôvod veriť tomu, že na blogu tohto človeka získam niečo naozaj hodnotné. A podľa mňa neexistuje ani spôsob, akým premeniť "žvásty" na peniaze.

Sex pre násť-ročných

Ó, netešte sa predčasne! Reč bude opäť o marketingu :-)

Dnes sa mi dostal do rúk krásny článok a v ňom výrok od A. Kaushika:  
"Sociálne médiá sú ako sex u násť-ročných. Každý by to chcel robiť, ale nikto skutočne nevie ako."

Úsmevné...a pravdivé!
Teenageri používajú sociálne médiá na kontakt medzi sebou, bezplatné spojenie a povedzme aj istú formu zábavy (na rozdiel od sexu, tu práve oni presne vedia, ako na to!). Prevažnou väčšinou kašlú na biznis a nejaké zarábanie na internete.

Ale je tu iná skupina ľudí, ktorí si myslia, že keď sa zapoja do všetkých možných typov sociálnych sietí a budú rozposielať svoje kontakty hlava-nehlava, prejaví sa to na návštevnosti ich webstránky a následne prekvitajúcich obchodoch z internetového predaja. Neviem, ako vy, ale ja nemám rada žiadne žiadosti o kontakt od ľudí, ktorých nepoznám, resp. iba viem, že existujú, ale nie sú mojimi priateľmi. Možno robím chybu a keby som poriadne budovala svoj kontaktný zoznam, mohla by som svoje služby propagovať viac :-)!

No, ale aj trochu vážne. Nevylučujem, že úspešným využitím sociálnych sietí sa dá budovať marketingová komunikácia. Myslím si však, že väčšina ľudí strávi kopu času nezmyselným preliezaním Twitteru, Facebooku, či čohokoľvek podobného a nikdy nepomyslí na to, že aby mohli uspieť naozaj obchodne, museli by postaviť dobrú a účinnú stratégiu, vhodnú pre tieto médiá. Táto však väčšinou úplne absentuje a tak sú tisíce ľudí, túžiacich rýchlo a bezprácne zbohatnúť, odsúdené práve na ten stratený a nezmyselný čas, ktorý mohli venovať budovaniu svojho reálneho biznisu.

• Ak sa chcete pustiť do skutočného marketingu na sociálnych sieťach, snažte sa o tom dozvedieť viac, než zistíte trochou chatovania. Zoznámte sa s rôznymi typmi sociálnych sietí, naberte určité skúsenosti a zvážte, ktorá by bola tá správna pre vás.
• Uvažujte o tom, čo vlastne chcete týmto spôsobom dosiahnuť, čo je produkt či služba, ktorú by ste chceli propagovať a potom predávať.
•  Nepreháňajte to s "obchodníckou prešibanosťou". Tieto praktiky sieťová komunita nemá veľmi v obľube a aj keď do istej miery toleruje umiestnenie vášho odkazu, netreba strácať mieru vkusu.
• Nespoliehajte sa na to, že internet nahradí všetky ostatné marketingové aktivity. Prieskumy skôr ukazujú, že veľké percento ľudí uvidí odkaz na webstránku v nejakom úplne inom médiu a navštívi ju s cieľom dohľadať si informácie.

Osobne som počula či čítala o úspešných zahraničných podnikateľoch, ktorí rozpumpovali svoj predaj práve cez sociálne siete (napr. obchod s vínom Garyho Vaynerchuka, ktorý vybudoval stránku 800 000 sledovateľmi), ale v reále som na Slovensku nestretla nikoho, kto "k svojmu šťastiu cez Facebook prišiel".

Podarilo sa to vám? Viete o iných? Tak dajte o sebe vedieť, radi sa o tom presvedčíme.

Reklama a veľké sľuby

Čo si myslíte o tvrdení, že na to aby reklama niečo predala, musí dávať obrovské sľuby?
Autorstvo tohoto výroku sa pripisuje Samuelovi Johnsonovi a pôvodne znel približne takto: "Sľub, obrovský prísľub, je dušou celej reklamy."

Mnohí textári to vzali doslovne a vo svojich inzerátoch sľubujú hory-doly. Problém je, že prekročením určitej hranice sa aj veľký prísľub stáva nedôveryhodný. Jednoducho, na ľudí už nefunguje. Ak ste napriek tomu presvedčení, že je to vhodné posolstvo, otestujte, čo sa stane, keď trošku "uberiete". Mnohokrát sa úspešnosť vášho inzerátu podstatne zvýši, keď pridáte do textu úprimnosť, namiesto nafúkanosti.

Ono ani s tým citátom z úvodu to nebolo celkom také jednoznačné. Americký marketingový guru ho vyslovil v situácii, keď sa reklamní textári predháňali v čoraz úžasnejších sľuboch a jednoduchá technika prestávala účinkovať. Johnson to myslel do značnej miery ironicky, ale to zistia len tí, čo sa do témy trochu zahĺbia.

Je teda veľký sľub v reklame omylom?

To nie, takto otázka nestojí. Veľký sľub, ktorý dokážete do bodky dodržať, vás môže odlíšiť veľmi úspešne. Buďte si však istí, že vám to cieľové publikum bude ochotné uveriť a že vy za každú cenu svoje sľuby dodržíte.
Alebo sa na to pozrite radšej tak ako to odporúča hebrejské príslovie: Sľubuj málo a rob veľa!

Čo deti naučia marketérov

V poslednom čase som čítala niekoľko článkov, v ktorých autori hovoria o tom, prečo je dobré, keď má reklamný textár deti a čo sa od nich môže naučiť.

Bob Bly hovorí, že je to dobré v tom, že keď máte deti, lepšie sa dokážete vžiť do role rodiča ako zákazníka. Súhlasím a dodávam, že asi aj lepšie chápete rozličnosť ľudskej povahy a potrebu vyjsť s človekom takým, aký je. Asi mi každý dá za pravdu, že nad vlastnými potomkami občas zastal v nemom úžase, kde sa "to" v nich berie?! Iná skvelá textárka, Carline Anglade-Cole rozprávala o svojich štyroch deťoch, ako ju každé z nich naučilo niečo iné, čo vo svojich copytextoch silne využíva.

• prekonávať prekážky a skepsu (1. dcéra), 
• udržať si zmysel pre dramatičnosť (2. dcéra), 
• prekonať neistotu a apatiu (3. dcéra),
• nikdy nezabúdať na zábavu (syn... no jasné, chlapi :-)

Tak premýšľam, čo mňa naučili moje dve dcéry? 
Tiež zopár vecí. A je fakt, že keď sa nad tým človek zamyslí, aplikovať tieto poučenia má zmysel aj v práci. Pretože keď nájdete cestu, ako presvedčiť dospievajúcu babu, aby umyla riady, vybavila nákup, pomohla sestre alebo jednoducho prišla včas domov - tak už nemôžete mať problém s argumentáciou voči svojim potenciálnym zákazníkom!

• Urobím niečo, len keď ti uverím, že je to pre mňa dobré! Nepripomína vám to nutnosť zdôvodniť vašu ponuku tými najsilnejšími argumentami a benefitmi pre zákazníka?

• Keď to neurobí Karin, nebudem ani ja! Žeby budovanie dôvery pomocou referencií?

• ...no a čo? Ježia sa aj vám vlasy, keď dostanete od detí takúto odpoveď? Nebude to o tom, že titulok či úvod vašej propagácie musí byť taký silný, že žiadne "no a čo" nemôže prísť?

• Mami, si sto rokov za opicami! Jaj, tak toto je pripomienka, že ak chcete v dnešnom on-line svete udržať krok, budete sa musieť zaujímať o všetky tie sociálne siete, ktoré vo vašej mladosti neexistovali a napriek tomu sme boli šťastní.

Raz mi moje rodičovstvo skutočne pomohlo presvedčiť zákazníka počas jednania a prinieslo zákazku cestovnú agentúru, ktorá organizuje študentské pobyty. Majiteľ pôvodne hľadal výlučne mladého textára, ktorý by "rozumel" mladým. Ale uveril, keď som mu študentským slangom vysvetlila, že za tú haluz aj tak platia rodičia a môžu mať tieto veci plne pochopené :-)!

A čo vy? Dostávate príučky od svojich potomkov? Tak sa pridajte do diskusie nášho rodičovského združenia!

Nový štart - Ísť svojou cestou chce len trochu odvahy

Dnes je to až príliš obvyklé. Keď už musí firma prepúšťať, o prácu prídu najmä ľudia po štyridsiatke či päťdesiatke. Keď prijíma späť, hľadá samých mladších. Nechcem tvrdiť, že mladí absolventi to majú jednoduché, ale zdá sa mi, že ich šance na zamestnanie sú predsa len väčšie.

Stalo sa to aj vám? Nevešajte hlavu, nesťažujte sa na krízu a premýšľajte realisticky. Málokto má toľko skúseností ako vy po rokoch praxe. Ak vás to, čo ste robili dosiaľ uživilo v zamestnaní, malo by vás to uživiť aj vo vlastnej firme, keď už budete robiť iba sami na seba. Zažila som túto situáciu pred piatimi rokmi a zdalo sa mi nemožné, že môj vek tesne po štyridsiatke bol pre potenciálnych zamestnávateľov absolútne nezaujímavý. Nezostalo mi iné, ako naštartovať vlastnú živnosť a jediné, čoho dnes ľutujem, že som do toho nešla podstatne skôr.

Nie, nehovorím, že je to ľahké a všetko ide samé. Ale ak sa poobzeráte okolo seba, zistíte, že množstvo konzultantov, samostatných účtovníkov, personalistov, prekladateľov, či akýchkoľvek iných odborníkov, sú práve novonaštartovaní ľudia v strednom veku, ktorí nehodili flintu do žita. Veľká väčšina ľudí ovláda niečo, čo má pre iných hodnotu a sú za to aj ochotní zaplatiť. Často je to diametrálne odlišné od pôvodného zamestnania, ale o to viac nás to môže baviť. Úžasným spôsobom k tomu pomáha internet, ale to najdôležitejšie je predsa len trochu odvahy a pozitívny prístup.

Tieto riadky venujem všetkým svojim priateľom, ktorým držím palce a zo srdca želám úspech pri prekonávaní prekážok!