Nedávno sme s manželom zažili tvrdý pracovný víkend pri nádhernom slnečnom počasí. Nie, nehovorím o podnikaní, ktoré nemá hranice, ale o pletí, sadení a fyzickej práci, ktorú pozná každý šťastný vlastník pár metrov pozemku. Chrbát som mala „okovaný“, všetko ma bolelo, ale večer bola práca hotová. Uvedomila som si s úľavou a vďakou, že môj muž našťastie nechodí na ryby, neutiekol na bicykel, ani s kamarátmi na pivo. Aj pre dvoch bolo práce viac než dosť, ale dala sa zvládnuť. A tak som na druhý deň upiekla obľúbený koláč a potom som mu povedala, ako si to vážim. Odpoveď znela, že to bola samozrejmosť a ja som to najlepšie dievča, aké v živote stretol. Mám vám hovoriť niečo o tom, ako som sa cítila :-)? Ak to odhadujete na medové týždne, mýlite sa. Strávili sme spolu 30 rokov...
Prečo toľká romantika na blogu o marketingu?
Iste ste na to už prišli. Písanie marketingových textov
vyžaduje veľké množstvo komunikácie. S majiteľmi firiem, s marketingovými
špecialistami, s pracovníkmi v predaji, aj so zákazníkmi. Neraz si
vypočujem „dobre mienenú“ kritiku na vedenie firmy, či naopak na personál
a spolupracovníkov. Často zažívam, že sa vo firme menia partneri, ľudia
odchádzajú a treba zase zaúčať nových. Mnohokrát nie je dôvodom odchodu
nízky plat, ale pocit, že práca nie je oceňovaná, že si ju nadriadený neváži,
že podriadeného za nič nepochváli. A šéfovia, akoby si neuvedomovali svoju
zodpovednosť za vytváranie motivujúceho ovzdušia, ľutujú odchodov schopných
kolegov, ale nemenia správanie a naďalej sa tvária, že firma je len
formálny organizačný útvar, kde vyrovnaním finančných tokov je všetko
vyriešené.
Aký veľký je tento omyl vie každý, kto niekedy
v živote zažil šéfa, ktorý ho dokázal pochváliť, povzbudiť, poďakovať sa
za čosi urobené naviac. A pritom s úplnou samozrejmosťou prijmeme aj
pokojnú kritiku, vysvetlenie, upozornenie na chybu. Za takéhoto šéfa sú ľudia
ochotní dať ruku do ohňa, vzdať sa voľna, pracovať na mimoriadnych úlohách,
ktoré ani nespadajú do ich zodpovednosti, vymýšľať inovačné možnosti, hľadať
akékoľvek cesty, aby sa firme darilo lepšie. Každý šéf, s ktorým hovorím,
by takých ľudí chcel. Ale len veľmi málo z nich dokáže oceniť zásluhy
svojich ľudí slovami, drobnou pozornosťou a v čase, keď sa firme darí
dobre, aj finančnou odmenou. Ako keby ťažké časy mali chápať všetci, ale
víťazstvá patrili len niektorým.
Keď ste šéfom, šéfujte!
Jeden z dôvodov, prečo manažéri na
povzbudzovanie a motiváciu tímu zabúdajú, je ten, že sú sami až po uši
ponorení vo výkonnej práci. Majú pocit (väčšinou úplne neoprávnený), že nikto
nedokáže urobiť prácu dostatočne dobre, že všetko musia dorábať, prepisovať,
upravovať... Demotivujú a znechucujú každého, kto má úprimný záujem robiť
niečo zmysluplné. Postupne ľudia prestanú robiť prácu poriadne. S vedomím,
že šéf to opraví, alebo aj tak pomení. A šéf, totálne vyčerpaný, doťahuje
úlohy tímu a má pocit, že všetci sú neschopní, kým on už nič nestíha.
Zbavte sa pocitu, že ste jediným schopným vo firme. Možno ste najlepším, však
preto ste jej šéfom, to ale neznamená, že veci môžu byť urobené výlučne
a jedine vaším spôsobom. Ak ste si najali pracovníkov a dali ste si
záležať pri ich výbere, nechajte ich pracovať. Riaďte sa príslovím: „Nekupujem
si psa, aby som zaňho štekal!“
Vaša úloha je oveľa dôležitejšia. Rozdeľte všetku
výkonnú prácu. Venujte sa svojim ľuďom, až pokiaľ ju nezvládnu dobre.
A potom dajte celé svoje úsilie do toho, aby ste im zlepšovali podmienky
na vykonávanie tejto práce. Komunikujte s nimi o tom, čo sa im darí,
čo potrebujú, s čím si nevedia radi. Aj o tom, čo ich v živote
teší alebo trápi. Pomôžte im, ak je to vo vašich silách. Nezabudnite
zagratulovať k ich sviatku, či dosiahnutému úspechu. A nedivte sa, ak
zistíte, že čas strávený v práci môže byť takmer rovnako príjemný, ako ten
voľný, že ľudia u vás zostávajú radi a dlhodobo a priateľské medziľudské vzťahy pestujú aj medzi sebou navzájom. Život má byť predsa hrou a práca
bezpochyby patrí k tým najdôležitejším „turnajom“.
