Ste šťastní v práci?

Ak pominieme šťastie prameniace z lásky, detí a osobných citov, (a túto tému si ponechajme radšej na súkromné rozhovory), považujem zaujímavú a napĺňajúcu prácu za jednu z najväčších radostí v živote človeka. Myslím, že nezáleží na tom, či zamestnanie zahŕňa kreativitu alebo vzrušujúce zážitky. Rovnako šťastný môže byť účtovník, keď mu „sadne“ súvaha či práve dokončí náročný rozpočet, riadiaci pracovník, ktorý mohol pochváliť svoj tím, poľnohospodár, pretože prežíva radosť z klíčiacich plodín alebo zadosťučinenie z dobrej žatvy... Je to skôr v nastavení človeka, či sa v práci realizuje, alebo len s utrpením a nechuťou chodí do zamestnania. Nechcem v tejto chvíli polemizovať o rôznych možnostiach, ktoré poskytujú jednotlivé profesie, mám na mysli iný pohľad.

 

Ľudia by mali byť v práci šťastní. Je to lepšie pre ich výkon, zdravie, optimistické naladenie. Peniaze hrajú svoju úlohu, kým pracovníkom slušne zabezpečia životné potreby, potom už na silnú motiváciu nestačia. O šťastí v práci sa píše, prednáša, diskutuje, v Amerike majú dokonca profesiu konzultanta pre šťastie v práci... Ako ho však  dosiahnuť? Zamestnávatelia väčšinou majú záujem, aby sa ľudia u nich cítili dobre, no domnievajú sa, že to stojí aj dosť peňazí.

Nedávno som navštívila veľkú medzinárodnú spoločnosť, o ktorej sa všeobecne súdi, že pre šťastie svojich zamestnancov robí maximum. Mladí ľudia, ktorí tu zaiste odvádzajú kvalitné výkony, majú k dispozícii niekoľko miestností upravených podľa vlastných predstáv. Môžu v práci odpočívať, zahrať si minifutbal, vytiahnuť hudobný nástroj a relaxovať. Napriek tomu mi niečo nesedelo, aj keď pripúšťam, že by to mohol byť skreslený pocit z nepríliš dlhej návštevy. Všetky miestnosti, ktorými nás previedli, boli prázdne, pracovníci sa krčili za obrazovkami počítačov v jedinej z nich. Plastový téglik s vlašským šalátom na stole manažéra napovedal, že namiesto pokojného obeda mimo pracoviska sa tu dobiehajú termíny či úlohy rovnako stresujúco, ako na hociktorom bežnom pracovisku. Nechcem povedať, že je zlé pracovať v originálnom a peknom prostredí, len zastávam názor, že tieto vonkajšie činitele majú so šťastím v práci len málo spoločného.

Zažila som aj inú spoločnosť. Prostredie i vybavenie priemerné, ohodnotenie skôr podpriemerné. To, čo tu ľudí držalo, boli mimoriadne dobré medziľudské vzťahy. Majiteľ neinvestoval do drahých oddychových aktivít ani kultúrnych podujatí, tímbilding sa obvykle konal v prírode, kde sa čosi opekalo. Manažment dbal hlavne na férové pomery, transparentné a vypočítateľné hodnotenie, slušné správanie. Každý mal veľmi presne definované povinnosti, sporné úlohy neexistovali, no nestretla som sa s tým, že by niekto nebol ochotný urobiť čosi viac. Na osobné sviatky sa nezabúdalo, krátke stretnutie a gratulácia dokazovali záujem šéfa o každého jednotlivca. Na darček sme sa pozbierali, aj drobné občerstvenie sme pripravili sami a navyše, dialo sa to po pracovnom čase! Často sme chodievali vo voľnom čase niekam spoločne. Nešlo o siahodlhé pracovné rozhovory na japonský spôsob, len o jednoduché sympatie a priateľstvá tých, čo sa spolu dobre cítia. Že to malo vplyv na lepšiu spoluprácu, je nesporné. Keď som po rokoch odišla pracovať do inej oblasti, dlho som na tieto vzťahy spomínala a dodnes sa s mnohými ľuďmi stretávam.

Máte pocit, že u vás to tak nefunguje? Nebaví vás to, čo robíte alebo ľudia, s ktorými to robíte? Potom vám radím: buď sa pokúste, niečo s tým urobiť vy sami alebo choďte robiť niečo, z čoho budete mať radosť. Ak totiž pocity znechutenia neväzia v jednoduchej ľudskej lenivosti, tráviť čas v práci, ktorá človeka nenapĺňa je mrhaním časom. A ten, ako vieme, je jediným zdrojom, ktorý sa nedá nahradiť.

Podeľte sa, získate oveľa viac!

Mnohí schopní ľudia a neraz aj špičkoví odborníci sa dostanú do úzkych, keď sú požiadaní, aby svoje vedomosti prezentovali verejne. Či už formou vystúpenia na konferencii, prednáškou v škole, vo firme, či nebodaj pred televíznou kamerou. Je prirodzené, že ak nie sme zvyknutí vystupovať pred ľuďmi, tréma nás zväzuje a dokonca aj ľudia, ktorí majú inokedy sebavedomia na rozdávanie, nevyzerajú príliš presvedčivo. Ostych však nie je jediná prekážka, ktorá môže stáť v ceste. Druhou je schopnosť vysvetliť veci presvedčivo, zrozumiteľne a tak, aby poslucháči získali hodnotné vedomosti či praktickú zručnosť. 

 

Začnite medzi svojimi

Napriek tomu, že každý začiatok je ťažký, existuje veľa dobrých dôvodov na prekonanie obáv a cieľavedomú snahu o získanie prednášateľských či lektorských zručností. Pre začiatok odporúčam absolvovať vhodný praktický kurz a potom je to už len otázka cviku. Veď to poznáte, aj šoférovanie je na začiatku nočnou morou a neskôr ho ani nevnímame. V kolektíve vlastných spolupracovníkov vás tréma nebude natoľko zväzovať, ste medzi svojimi a úprimná snaha sa cení viac, než dokonalosť prezentácie. Verte, postupne budete vystupovať čoraz presvedčivejšie a na strach z obecenstva už vôbec nepomyslíte. Keď niečo učíte iných, núti vás to dokonale spoznať a pochopiť problematiku a obvykle sa pritom sami veľa naučíte. Zasvätené a neraz náročné otázky ľudí z praxe sú často rozvinutím témy, načrtnú inú perspektívu a vy si uvedomíte veci, ktoré ste predtým nevnímali.

Motivujte ľudí aj tým, že ich učíte

Jednou z vecí, ktoré podriadení najviac obdivujú na svojich šéfoch sú ich vedomosti. No v tesnom závese za nimi je schopnosť, podeliť sa o ne so svojím tímom a odovzdať skúsenosti. Mať šéfa, pri ktorom človek sám profesionálne rastie, je predsa cenná a veľmi motivujúca vec. Asi najhoršie obdobie, ktorým som prešla v profesionálnom živote, bolo obdobie na úplnom začiatku praxe. Pracovník, čo ma mal zaučiť, schovával predo mnou všetko, čo bolo aspoň trochu odborné. Bál sa o svoje miesto. Ja som pri prvej príležitosti prešla na podobnú pozíciu inde, trvalo to možno dlhšie, ale do problematiky som sa dostala. On sa zatiaľ v množstve práce pomaly „topil“, až skončil s ťažkými zdravotnými dôsledkami...

Zbavte sa strachu o miesto, aj tak je zbytočný

Rovnako je smutné, keď človek natoľko neverí vo svoju hodnotu pre firmu, že do svojho tímu hľadá len menej schopných spolupracovníkov. Nakoniec sa to vždy obráti proti nemu, keď súrne potrebuje zastúpiť a nikto to nedokáže. Alebo má šancu na povýšenie, no nemôžu ho presunúť z dnešného miesta, pretože si nevychoval žiadneho nasledovníka. Zbavte sa podobných strachov, tak či tak vás podobné „techniky“ neochránia, naučte sa radšej pomáhať iným. Ukážte, vysvetlite, poučte – podľa možnosti tak, aby aj podriadenému zostal priestor na vlastný rozvoj a uplatnenie. Ak zavediete vo firme čosi ako internú akadémiu, čoskoro zistíte, že spolu so schopnosťami tímu rastú aj vaše nové profesionálne zručnosti. A viete čo? V druhom kroku povzbuďte svojich podriadených, aby pristupovali k tímovej práci rovnakým spôsobom a svoje najlepšie skúsenosti si odovzdávali medzi sebou. Pracovný tím, ktorý sa dokáže zlepšovať vďaka najlepším nápadom a nezištnej pomoci svojich členov, je takmer odsúdený na úspech!

Prečo zákazníci nechápu, aký geniálny je váš produkt?

Kým si potenciálny zákazník neuvedomí, ako a čím mu môže váš výrobok prospieť, nezaujíma sa oň. Je to naozaj také jednoduché: nikto nie je povinný hľadať a študovať výhody vašej ponuky, ak ju vy sami nedokážete ukázať na prvý pohľad. Zopár otrávených predajcov si možno práve pomyslelo, že zákazník musí byť hlupák, ak nevidí svoj „obrovský“ problém. Lenže fakt je, že väčšina vynálezov, ktoré nám dnes úžasne uľahčujú či spríjemňujú život, predtým nikomu nechýbala. Názor, že zákazník je príliš nechápavý, nenaplní firemnú pokladnicu. A pokiaľ vám za dverami nestoja zástupy kúpychtivých, popremýšľajte radšej o chybách vlastných

 

Pozrite cez okraj hrnca!

Veľmi často pomáham zákazníkom sformulovať texty na podporu predaja, texty webových stránok, či obchodné listy jazykom, ktorému rozumejú „aj tí vonku“. Spočiatku sa mi zdalo, že niečo také predsa nemôže byť žiadaná služba, no prax ukázala opak. A neraz zažívam úsmevné situácie, keď ma naslovovzatý odborník presviedča o tom, že všetci zákazníci rozumejú jeho technickému jazyku a inak by to nešlo, pretože by si o ňom mysleli, že je hlupák. Keď sa však spoločne zamyslíme, kto je jeho skutočným zákazníkom, aké hlboké vedomosti môže mať v danom odbore a podľa čoho bude úroveň textov posudzovať, zistíme, že presné a odborné výrazy poslúžia jedine ak konkurencii. Nie nadarmo sa hovorí, že najlepšie veci sú „geniálne jednoduché“.

 

Salám sa je po kolieskach

Ako hovoriť s klientom o ťažkých odborných témach, keď ani nemá dostatok poznatkov? Vysvetlite mu vždy len toľko, koľko dokáže prijať. Namiesto precízneho rozboru postupov a vedeckej teórie mu jednoducho ukážte, čo váš výrobok spôsobí, keď ho začne používať. Že sa to nedá? Tak potom ste sa nad tým asi dostatočne nezapotili. Vy by ste si kúpili softvér, ktorý má fantastické vlastnosti, akurát že netušíte, načo by vám bol? Ak výrobca nie je schopný ukázať, akým spôsobom jeho produkty a služby prinesú zákazníkom hodnotu, potom má skutočný problém. Našťastie, väčšinou riešiteľný, ak sa dokáže pozrieť na vec z odstupu a uvedomiť si, že správny spôsob prezentácie výhod je (len a len!) jeho domácou úlohou. Občas to aj bolí a sem-tam sa so zákazníkmi trošku pohádam, keď trvám na tom, aby upustili od kvetnatých rečí a svoje silné stránky pomenovali jednoducho a rukolapne. Výsledkom sú v ideálnom prípade texty, ktorým rozumie zákazníkova mamička, ale aj pätnásťročný syn. Nechcem to generalizovať, no jednoduchosť a zrozumiteľnosť sú prvým predpokladom pochopenia. Po ňom môžete zapracovať na získaní dôvery. A obvykle až odtiaľto sa začne odvíjať záujemcova ochota niečo u vás nakúpiť.

Šťastný nový rok priatelia - a nezabudnite komunikovať!