„Tri kliky a už si mimo mňa...“

Ak ste aspoň občasným návštevníkom tohto blogu, prípadne ste niekedy využili moje marketingové poradenstvo, určite viete, že komunikáciu považujem za podstatnú súčasť úspechu v podnikaní. Rovnako ako dobrú prvotnú myšlienku, kvalitné produkty a služby, dôraz na úžitok pre zákazníka... Tak prečo ma k dnešnému článku inšpiroval text Simy Martausovej? Pretože jej, zdá sa, prekáža tá istá vec, i keď nás vekovo delí minimálne jedna generácia (nie, presne to nebudeme rozoberať J!)

Na sieti alebo naživo?

 

Som veľkým fanúšikom e-mailu, sociálnych sietí či video-marketingu, veď priniesli marketingovým špecialistom obrovské možnosti pri prijateľných nákladoch. Skvelý nápad má zrazu šancu poraziť tučný rozpočet. Len sa mi zdá, že v nekritickom nadšení pre elektronické médiá občas zabúdame žiť v reálnom svete. Príliš patetické? Snáď, ...kiežby! Obrázok z kaviarní, kde si priatelia namiesto príjemného rozhovoru prezerajú nové správy v mobile, nie je vôbec zriedkavý. Určite to poznáte a možno si aj hovoríte, že túto prax chcete obmedziť, len sa vám to často nedarí...

 

Virálne výzvy nenahradia rozhovor

Nedávno som sa akousi náhodou zatúlala na podujatie s názvom Mannequin Freeze. Nebojte sa, ak máte o čosi viac než dvadsať, vysvetlím. Aktuálna virálna výzva je založená na tom, že mládež náhle ustrnie uprostred určitého pohybu a niekto natočí o tom video. Keď som videla šero v sále, kde hrala príjemná hudba, očakávala som akúsi prerušovanú diskotéku. No predstava, že si účastníci popri natáčaní videa zatancujú a spoločne sa zabavia, bola úplne mylná. Nešlo o nič viac, len o „komparz“. Akonáhle bolo video natočené, účastníci sa rozišli, zvyšok party prežije každý sám na internete. A na tento účel si ešte aj zakúpili vstupenky! Ťažko pochopiteľné pre príslušníkov generácie, ktorá na lístky na kultúrne podujatia ochotne stála hodiny v rade a ešte aj dnes zisťuje, že napriek začínajúcim šedinám tvorí väčšinové publikum na rockových či džezových koncertoch! No ale časy, tie sa menia...

V Bratislave 1. februára nainštalovali dve inteligentné lavičky. Kým sa vaše deti hrajú v parku, môžu si na nich rodičia dobiť mobil alebo pripojiť sa na internet. Premýšľam, či mamičky, ktoré sa na materskej dovolenke často cítia izolované, dajú teraz prednosť digitálnej samote. Alebo tínedžeri prestanú športovať a radšej budú sledovať zápas na internete. A čo seniori budúcnosti, budú sa ešte vedieť prihovoriť jeden druhému? Dúfam však, že sa tento scenár nenaplní až príliš!

Čo naučí  naše deti myslieť?

Bez tabletu, notebooku, mobilného telefónu sa dnes nezaobíde ani školák na prvom stupni základnej školy. Ovládajú ho väčšinou ďaleko lepšie, ako ich rodičia, ktorých už nemožno považovať za počítačovo negramotných. A napriek tomu, v medzinárodnom testovaní školských zručností končia naše deti na veľmi nelichotivých miestach. V čom to je? Prečo nedokážu čítať s porozumením, počítať, či premýšľať rovnako kreatívne ako deti v Ázii? Nie, nemám na to jednoduché riešenie ani zázračný patent. No myslím, že to súvisí aj s ubúdajúcou obľubou kníh (a je jedno, či papierovej klasiky alebo elektronických čítačiek). Kým naše deti spoznali abecedu, každý večer sme im čítali. Samozrejme, po vypočutom príbehu sa o ňom chceli ešte porozprávať (už len preto, aby oddialili chvíľu zhasínania a spánku). V mojich spomienkach patria tieto večerné chvíle k tým najkrajším výchovným momentom. Verím, že podobnú tradíciu vštepia aj oni svojim deťom. Veď písmenkový príbeh vyžaduje individuálnu fantáziu, každý si ho môže predstavovať po svojom, premýšľať o tom, ako by sa zachoval sám, ale aj diskutovať o ňom s rodičmi či súrodencami.

Pocta starým časom a ľudskej komunikácii

Nevzdávajme sa ľudského kontaktu len preto, že s elektronikou ide všetko rýchlejšie. Váš klient či obchodný partner mnohonásobne ocení, ak mu namiesto gratulácie na facebooku zavoláte, či ešte lepšie, pozvete ho na kávu a srdečne mu potrasiete pravicou. Kým si s priateľmi vymeníte desiatky statusov na sociálnej sieti, nebolo by lepšie dohodnúť si osobné stretnutie a pri poháriku vína sa spoločne zasmiať? Napísať papierový list alebo pozdrav a zaniesť ho na poštu stojí viac času, ale adresát si vás zapamätá práve preto, že toto gesto dnes urobí málokto.

Poteším sa, ak v diskusii pripojíte svoj názor. Možno som napriek kontaktu s digitálnym svetom staromilný dinosaurus, ale možno je medzi vami viac rovnako zmýšľajúcich. Že by sme založili virtuálnu iniciatívu za častejšie osobné stretnutia?